Taký normálny HISTORIK UMENIA...

Autor: Miroslava Moncmanová | 23.2.2020 o 20:18 | Karma článku: 3,45 | Prečítané:  499x

- "Historik? " - "Nie, Historik umenia! " - "Ahá, to tá teta, čo spí na stoličke v galérii? " - "NIÉĚÉÉÉÉĚ !"

Vzťah národov je ku vlastnej kultúre rôzny, niekde je pre nich nenahraditeľným a najcennejším pokladom a naopak pre niektorých je to niečo, čo sa snažia vymazať, alebo obmedziť. Avšak kultúra a umenie vypovedajú o spoločnosti veľa. Práve v umení sa odzrkadľuje spoločnosť, každý vzlet, no i každý jej pád. V umení zostane pevná spomienka aj napriek tomu, že sa dejiny prepíšu.

Ako malé dievčatko ma často rodičia brávali po rôznych kultúrnych pamiatkach Slovenska. Čo víkend, to nové miesto, ktoré mi vyrážalo dych. Bojnický zámok bol aj tak pre mňa top (musím sa priznať, stále aj je). Nikdy som si to až tak neuvedomila, ale práve v tomto období sa zrodil môj záujem o umenie. Začala som maľovať, fotiť a hlavne veľa zisťovať. Hľadala som si obrázky, zisťovala si „pikošky“ o „tých ujoch so štetcami“. Vďaka mojim rodičom sa vo mne rozvinulo umelecké a kultúrne cítenie. Sama som začala chápať aká je kultúra pre rozvoj osobnosti dôležitá. Vytvára z nás kultivované osobnosti.

Možno ani o tom neviete, ale pri každom pohľade na umelecké dielo, sochu, alebo budovu sa v našej hlave spúšťa malé tlačidlo, ktoré zapája do pozorovania emócie. Hľadáme v našich starých spomienkach niečo, čo by nám toto dielo pripomenulo, porovnávame ho a na základe našej minulej skúsenosti ho nevedome hodnotíme. Preto napríklad mnoho ľudí odsudzuje moderné umenie, nemajú ho jednoducho s čím porovnať, ale to vôbec nie je chyba. Aj vtedy u nás vzniká umelecký dojem a na budúce ho budete mať z čím porovnať.

Práve detstvo je pre vývin osobnosti veľmi dôležité. Obdobie škôlky, školy nás veľmi formuje. Aj tam si kreslíme, chodíme na výlety. Ale odnášame si niečo z toho? Pamätám sa ako som sa opýtala môjho 8 ročného suseda, čo sa mu najviac páčilo na výlete. Odpoveď: „Rozchod“. Takto si vedieme mládež? Alebo im radšej zapneme rozprávku, namiesto toho aby sme ich zobrali do galérie?

Áno, deti, ktoré si ešte svet okolo seba neuvedomujú treba rozvíjať inak, avšak deti, ktoré majú 5 rokov majú bránu do sveta umenia otvorenú. Práve oni majú najbohatšiu fantáziu. A potom vám aj povedia pri pohľade na Troch bohatierov, Vasilija Vasnecova, že sa ten „veľký“ podobá na ich ocka.

Pamätám sa, ako sa ľudia na mňa pozerali, keď som sa priznala, že maturujem z Estetiky. Čo budeš robiť v živote? Asi toľko hovoril ich pohľad. O tom pohľade, ktorý na mňa vyvalili, keď som povedala, že sa sťahujem do Ruska ani nebudem hovoriť. Ale práve tu som pochopila aké je dôležité pestovať v deťoch vzťah k umeniu. O tom ako to u nás a „nás v Rusku“ funguje napíšem v nasledujúcom blogu.

Ale nie, nemyslite si, že „aj historika umenia niekto robiť musí“, nie! Toto povolanie nie je vlastne ani povolaním, je to životnou cestou na ktorú vás sám život zavedie. Treba si uvedomiť, že sa nachodíte, no teda strašne, narozprávate toľko, že vás niekedy budú  bolieť aj ústa, "napozeráte" sa toľko, že budete mať oči červené ako paradajky, ale aj tak... stojí to za to! Za ten pocit stáť, dotýkať sa starých umeleckých diel. Baví vás, to ale zároveň si to vážite, lebo je to neoceniteľný poklad, ktorého ochrancom môžete byť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Laššáková po voľbách podpísala milióny z eurofondov

Ministerstvo rozdalo viac ako 42 miliónov eur.

Ak nie blackout, tak čo? Aké možnosti má Slovensko poraziť koronavírus

Opatrenia by mali platiť aspoň do Veľkej noci, zhodujú sa odborníci.


Už ste čítali?