Raj v dobe temna, alebo, ako som sa ocitla v raji umenia

Autor: Miroslava Moncmanová | 18.3.2020 o 13:28 | (upravené 18.3.2020 o 19:03) Karma článku: 3,08 | Prečítané:  315x

Ako si historik umenia predstavuje raj? Obrazy, obrazy, sochy, dekorácie, .... také, aké nemajú nikde v múzeu alebo v galérii. A ja som taký raj našla, áno, tu na zemi. Nepozerajúc na vírus, ktorý vládne svetom.

Osobne sa snažím vyberať si galérie o ktorých sa veľa nehovorí, nakoľko, ako klasik, mám rada pokoj, pohodu a priznám sa, že aj ticho, ktoré potrebujem na prežívanie estetických vnemov, pretože ako som si v poslednej dobe všimla ľudia prichádzajú na výstavy kvôli tomu, aby si urobili fotku. No veď, kto by povedal nie selfie s posledným ruským cárom Mikulášom II.? Ale tentokrát ma „umelecký ciťák " zaviedol na miesto, ktoré sa mi doslova dostalo pod kožu, priamo do srdca.

Súkromné zbierky sa dostávajú iba zriedka na verejnosť, avšak existujú výnimky. Pred necelým rokom bola v Moskve otvorená nová galéria, ktorá dostala naozaj veľmi nevšedný názov „Pokladnice umeleckých diel“. Jej lokalita je naozaj čarovná- pod najväčším pravoslávnym chrámom v Moskve, pod Chrámom Krista Spasiteľa. A kto je jej správcom? Patriarcha, teda, v našom jazyku „ruský pápež“.

V tejto jedinečnej galérii sa skrývajú poklady práve z rôznych súkromných zbierok Ruska. Obrazy, umelecké predmety, ako almary, staré „kabinety“- rozkladacie stolíky, v ktorých sa v množstve šuplíkov skrýva aj hracia plocha šachu. Nielen staré ruské ikony, ale aj diela renesancie, klasicizmu, baroka, realizmu aj moderného umenia 20. storočia. Toto všetko si môžete pozrieť naozaj za nízku cenu, ktorá je dokonca nižšia ako vstup do Tretiakovskej galérie.

Galéria je neuveriteľne zaujímavo zariadená. Modré, tmavé steny na ktorých sa vynímajú vskutku správne nasvietené diela, čo je častým nedostatkom miestnych galérii a múzeí. Tu sa to až na 1 sálu podarilo na výbornú. Pod dielami sa často krát nachádzajú iné umelecké predmety. Vskutku jedinečnými sú logické nadväznosti. Začínate na ikonách a končíte pri Edgarovi Degovi.

Na konci centrálnej chodby sa nachádza dielo zobrazujúce najdôležitejšiu časť histórie Ruska- rok 988 kedy sa cár Vladimír rozhodol za štátne náboženstvo vybrať pravoslávnu vieru z Byzancie.

Musím sa priznať. Som stále v raji... Tie diela. Mám napozeraného naozaj už dosť, ale vidieť diela v takom skvelom stave ako tu sa nestáva tak často. A mnoho diel, ktoré som videla práve v tejto galérie mi umenie rôznych umelcov posunuli do úplne inej sféry. Veď napríklad, Savrasov, maliar, ktorý namaľoval najruskejší obraz Ruska- Havrany prileteli, sa historikmi umenia neprávom považuje za autora jedného obrazu, ale... na tejto výstave sú jeho ďalšie 2 diela, ktoré úplne menia našu predstavu o ňom.

Každé umelecké dielo je krásne, ale ich spoločná súhra, ich konečné umiestnenie v priestore, samotný priestor aj starostlivosť o obrazy sú v svete galérii veľmi dôležité, aby si z nich divák odniesol čo najviac zážitkov. A viete aký je to pocit, keď dokonca cítite stále silnú vôňu dreva a farieb? Takéto emócie pocítite v malej súkromnej galérii pod hlavným chrámom Ruska. Preto, keď ku nám zavítate určite do nej nakuknite. Ale zaručujem, zdržíte sa, ... možno aj niekoľko hodín. Je proste ťažké sa od nich odtrhnúť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?