"Vydávam sa! Jasné, z lásky... k bohatstvu", alebo, príbeh jednej ruskej lásky

Autor: Miroslava Moncmanová | 2.4.2020 o 10:48 | Karma článku: 5,69 | Prečítané:  720x

Aký príbeh nám chce vypovedať obraz? Sujet, emócie i tajomstvá zachytené v na kuse plátna. Plátna, ktoré nám porozpráva svoje tajomstvá. A dnes to bude tajomstvo svadby z rozumu a zlomeného srdca...

V galériách po celom svete visia stovky obrazov, z ktorých každý v sebe skrýva svoj príbeh. Príbeh lásky, zloby, ťažkej skúšky osudu i šťastia  alebo príbeh zachyteného zlomku sekundy. Vďaka obrazom sa môžeme pozrieť na obdobia, ktorými si ľudstvo prešlo z iného pohľadu. Môžeme sa tam vydať cez pohľad umelca. A aké bolo Rusko 19. storočia? O tom nám tisíce príbehov rozprávajú obrazy, ktoré zozbieral Pavol Tretiakov. Keď sa pomedzi nimi prechádzate máte pocit, že tí ľudia sú vám blízki a odniekiaľ známy. A v tom uvidíte ten pohľad. Pohľad, ktorý pichne až pri srdce. Pohľad nešťastia, ktoré dusí práve sa rozvitú mladú ženskú krásu a dušu.

Obraz sa nachádza v priamom kontakte s významným dielom- Kňažná Tarakánova, ktorý vytvoril známy umelec Konstantín Favický. Avšak tento obraz je úplne iný, viac pokojný ale o to je jeho príbeh silnejší. Vasilij Vladimírovič Pukirev na svojom obraze Nerovnocenný sobáš odrazil silu osobnej tragédie hneď niekoľkých ľudí.

Obraz upúta už na prvý pohľad svojím sektorom farieb. Samozrejme tým, že hovoríme o obraze, ktorý bol namaľovaný v 60. rokoch 19. storočia, cítime istú zašlosť. Je to spôsobené žltnutím laku, ktorý prechádza procesom oxidácie a práve on vytvára malé praskliny v obraze. Práve aj vďaka ním vedia historici umenia určiť obdobie vzniku diela, je ich veľmi ťažké napodobiť a podarilo sa to zatiaľ iba jednému falšovateľovi obrazov, ale aj na to prišli až po 20 rokoch  . Avšak aj pod touto vrstvou upevňujúceho laku vidíme teplé farby, ktorými je obraz namaľovaný. A prijemný a zároveň záhadný pocit vyvoláva aj svetlo, ktoré padá cez okno chrámu na ľavej strane. Odhaľuje nám to, čo je na obraze najdôležitejšie- dievča a jej dušu.

Formát vertikálneho obrazu je veľmi netradičný pri tom, že je na obraze tak veľa postáv. Avšak lepšie nám aspoň padne oko na toho „fešáka“ uprostred. Ak sa pozrieme bližšie zistíme že práve jeho vysoká vychudnutá postava nám obraz rozdeľuje na dve časti. Nazveme to tak: na mladú časť a na staršie pokolenie.

V centre mladého pokolenia je nádherné mladé dievča, avšak neopísateľne smutné. Len sa pozrite do jej tváre. Čo cítite? Pre nás je už skoro nepredstaviteľné, čo cítili dievčatá, ktoré ich rodina predávala ako tovar, aby získali majetok a privilégiá. „Máš 16 a tak, nemáš na výber.“ Práve túto praktiku zachytil autor na obraze. Mladé dievča, ktorého život sa iba začal, oblečené v krásnych zamatových šatách s bohatými čipkovanými rukávmi prepracovanými do najmenších detailov musí povedať svoje áno tomuto... výhodnému manželovi. Už nesmelo naťahuje svoju pravú ruku ku kňazovi, aby tak spečatila svoj osud. A v jej druhej ruke horí sviečka. Sviečka, ktorá je symbolom jej života, ešte horí, ale vidíme, že sa nakláňa a za chvíľu jej vypadne z ruky, ako aj samotný život. Nádherne prepracované malé jemné kvietky na jej venci a malá kytička na hrudi, tiež pomaly odkvitajú, ako aj jej mladosť a šťastie.

Náš hlavný hrdina si pyšne stojí a škúli na svoju mladú nevestu či náhodou necúvne. Jeho priama postava je priamym protikladom k mierne zhrbenej postave mladuchy. Čierny frak k jej snehovo bielym šatám... Mladosť a staroba. Obeta a prospech.  Tvár novomanžela poznačená mnohými vráskami nevypovedá žiadne emócie. Občas sa mi však zdá, že je tam prehnaná sebadôvera. Veď mám mladú ženu, to kukáte, čo?

Za chrtom mladomanžela stojí záhadná postava. Je výraznejšie  farebne slabšia, akoby to bol duch. Je to postava starej ženy, ktorá je oblečená vo svadobných šatách a úpenlivo pozerá na „šviháka". Je to jeho bývala žena? Alebo predstavuje zlého ducha, ktorý ho bude mátať? A všimli ste si, že za postavou kňaza stojí ešte jedna takáto dáma? A za ňou stoja dvaja taktiež už starší muži, ktorí zvedavo nakúkajú či dievča neodtiahne ruku... A ten zvedavý úškrnok. Na zadnom pláne obrazu práve v týchto miestach vidíme nádhernú prácu s vytvorením ilúzie priestoru, ktorá je pre dielo veľmi dôležitá, o to viac, ak je to mnoho figurálna kompozícia.

A čo je napravo? Kto je ten mladý nahnevaný muž? Áno, správne ste sa dovtípili, že je to milý našej hlavnej hrdinky. Ale kto je to? Je to Pukirev, áno, ten, autor obrazu. A čo je ešte zaujímavejšie je to jediný jeho portrét, ktorý sa nám zachoval. Stojí stále za svojou milovanou, ale kloní svoj zrak, aby sa nemusel pozerať na ten moment, moment, kedy ju navždy stratí. V skutočnosti však nejde o jeho autobiografický príbeh. Na obraze je zachytený osud jeho priateľa, avšak jeho táto tragédia tak zasiahla, že si neodpustil namaľovať tento obraz a keďže sa jeho kamarát urazil na to, že chcel namaľovať jeho príbeh tak sa autor namaľoval sám. A v skutočnosti ešte trochu scénu zdramatizoval, pretože rozdiel vo veku medzi novomanželmi bol iba 13 rokov.

A vedľa mladého muža stojí autor. Áno, autor rámu obrazu Grebenský, ktorá na ráme taktiež zopakoval hlavný motív- súboj ruže a tŕnia.

Áno, ešte je tu náš milovaný kňaz. Ako inak, prikrčený, so sklopenou hlavou a v tieni, blýska sa iba jeho zlaté oblečenie. Typický obraz kňaza v ruskom umení 19. storočia. Ono sa ten obraz v podstate ani nezmenil. Veď prečo by nevykonal taký čin, keď mu bude za to zaplatené?

A teraz sa pozrime na to, čo nám obraz povie, keď si na neho zoberieme pravítko. Moja milovaná téma. Kompozícia je zatvorená, čo teda v reči ľudskej znamená- človek nemá potrebu odkryť rám obrazu, pretože na obraze je všetko umiestnené. Áno, všetko hlavné je priamo v centre obrazu. A ak si lepšie všimnete hlavné postavy sú umiestnené v trojuholníku. Presne takáto kompozícia bola typická aj pre diela Leonardo da Vinci. Vďaka ním cítime harmóniu a vzájomnú previazanosť postáv. A ten nádherný kontrast- skoro čierna tvár kňaza na ktorú padá tieň, už svetlejšia tvár mladého ... teda mladoženáča a svetlá až skoro biela tvár nevesty. A keď sa na to pozrieme z pohľadu symbolov: Nedôležitá tvár kňaza, ktorá bez zmysla odrieka odtiaľ, na ktorý každý reaguje rôzne. V jednom sa zapaľuje láska a vášeň a druhý naopak odkvitá.

Taktiež je zaujímavá priečna línia, ktorá nám pomáha chápať hru svetla. A vtedy, nám načo udrie do očí. Veď to pozadie nad postavami „starého pokolenia“ je iné. A aj oni sú po farebnej škále iní. Veď sú to asi... áno, jeho mŕtvi priatelia, ktorý sa na tento cirkus prizerajú. A nad všetkým sa vyníma svätý okolnosti, ktorý sa iba ticho prizerá...

Keď Pukirev v 1863 roku vystavil obraz na výstave získal si priazeň mnohých ľudí, ale aj nepriazeň pravoslávnej cirkvi. Ako jeden z najlepších akademických maliarov sa nebál experimentovať a hovoriť skryto svoj názor. A tak sa tento obraz stal symbolom nielen jedného rozbitého srdca, ale jeho archetypom pre tisíce podobným spôsobom zlomených sŕdc.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Advokátov, o ktorých polícia nevedela, mal Kočner viac

Šabík ku kauze motákov vypovedal len nedávno.

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo sa vám stane, keď sa kamarátite s Kočnerom

Bývalý generálny prokurátor čelí ešte aj disciplinárnemu konaniu.

Fico si na rehabilitáciu vybral kaštieľ s nejasným pozadím

Bývalý premiér po dlhom čase naznačil, kde v súčasnosti býva.


Už ste čítali?