reklama

Zahrajte sa na detektíva , alebo, malá príručka návštevníka galérie (2. časť)

Naše putovanie za pokladmi chápania umenia a galérie pokračuje. Keď ste sa už do galérie vybrali, zobrali so sebou správneho človeka, pozrime sa na to, ako sa na umelecké diela pozerať, aby nám prezradili svoje tajomstvá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Teórii, ako správne „študovať“ obrazy je skutočne mnoho. A poviem vám pravdu, ani jeden nefunguje. No, poviete si, že mám príliš silné slová, avšak v umení zastávam stranu individualizmu- každý človek je osobnosťou, ktorá si potrebuje k obrazu nájsť vlastnú cestičku. Preto, áno, tieto teórie, ako aj môj dnešný článok, vám môžu ukázať variant tohto výletu, ale to, ako sa dostanete na Mont Everest závisí iba na vás.

Môj Everest bol vcelku ťažký. A skutočné chápanie, aspoň predstava, že to chápem J, sa vypracovali po dlhom 1 a ½ roku. Sprvoti mi oči behali po všetkom a v podstate po ničom. Najprv som sa zamyslela nad figurálnou kompozíciou, až potom nad farbou. A rám som si ani nevšímala. Avšak neskôr som si vytvorila svoj malý ťahák. (Nosila som ho ako poznámku v mobile, kým som si ho nezapamätala.) Aha, to som si spomenula- zoberte si so sebou do galérie malý zápisník, možno vás chytí umelecká múza, ale bude sa vám hodiť aj na zapísanie napríklad názvu diela, aby ste sa potom k nemu mohli vrátiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak, a poďme na to :)

V prvom rade je dôležité, ako som už spomínala, pozrieť si celú koncepciu výstavy- to, akej farby sú steny, ako sú miesta rozmiestnené a nasvietené. Použité svetlo zvýrazňuje farby na obraze, a vďaka nemu vzniká pocit prijemný, pri použití teplých farieb, alebo pocit viac chladnejší- pri studenom druhu osvetlenia. Vymyslite si svoj vlastný plánik, začnite, napríklad od pravej steny. Pridá vám to pocit väčšej usporiadanosti a dosť to pridá aj na spokojnosti- veď tak uvidíte všetky umelecké diela J.

1. Rám obrazu

Rám obrazu býva vcelku ťažká vec aj pre špecialistov. Rám obvykle vyberal sám autor, avšak už pri impresionizme sa začali obrazy vystavovať bez rámov, alebo im rámy vyberali predajcovia umenia, ktorí sa snažili predať tento „zbytočný tovar“, veď kto by si kúpil inak Van Gogha?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Rusku prevažuje tradícia klasických rámov. Ak galéria zakupuje nový obraz ako darček na privítanie dostane svoj nový klasický rám. O tom, či je rám origoš, alebo bol pridaný až neskôr sa dá dozvedieť v rodnom liste obrazu. Dokument nevyčísliteľnej hodnoty, kde je napísané všetko o danom obraze.

Všimnite si ako je plátno alebo drevo do rámu umiestnené. Ak vidíte pred sebou obraz, ktorý je v príliš malom ráme ide s najväčšou pravdepodobnosťou o neskôr pridaný rám. Veľký problém je predovšetkým s maľbami na drevených podkladoch, ktoré sa vôbec nedajú vložiť do rámov, alebo ak aj áno rám častokrát prekrýva niečo na obraze. A práve tento detail vám povie to, či je to originál, alebo „darček“. Všímajte si celý povrch obrazu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Orientácia obrazu

Je veľmi dobré sa zamerať na úvod na orientáciu obrazu. Je pred nami vertikálne alebo horizontálne orientované dielo. Prečo je to dôležité? Každý jeden umelecký žáner má rád svoj formát. Tak napríklad, portrét sa lepšie vyníma vo vertikále, a naopak zátišie, alebo zobrazenie nejakej krajiny na horizontále.

Ak vidíme, že je napríklad portrét namaľovaný na horizontálne orientovanom plátne začíname chápať, že sa umelec snažil o niečo nové. A hneď sa nám zjaví kopa otázok- a prečo, to tak urobil? A obraz vám sám dá nápovedi.

3. Farby

Ako som napísala, farba je veľmi podstatne ovplyvnená podsvietením a taktiež sklom. Avšak musíme si tiež uvedomiť, že obraz mení svoju farbu každý jeden deň. V umeleckých tradíciách sa na dielo nanášali hrubé vrstvy laku, aby sa zafixovali farby, ktoré nie vždy boli kvalitné. A tento lak začína časom žltnúť, preto sa nám farby na obraze zdajú viac tmavšie. A taktiež tie malé praskliny na obrazoch- krakery vznikajú zmenou teploty, v ktorých sa obraz skladuje, ale ako prvý puká práve ten lak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avšak všímajte si akými farbami sú namaľované predmety. Sú to realistické farby, alebo je to viac fantázia? Veľmi dobrým spoločníkom vám môže byť modrá farba- lazúrová farba bola počas celých dejín umenia najdrahšou farbou. A v Taliansku ju mohli používať umelci iba pri drahých objednávkach, aj to tak s ňou šetrili, že ňou maľovali iba oblečenie Panny Márie, oblohu už klasickou lacnou farbou.

Pri farbe je dobre zamerať sa na ťah štetca. Ak hovoríme on Van Goghovi, je nám jasné ako ho ťahal- rýchle nanášanie farby v hrubých vrstvách, známe ako technika impasto, vyjadruje dynamiku maľby. Snahu i zachytenie momentu. Avšak ak sa pozrieme na viac klasické diela vidíme na seba sa postupne nanášajúce sa ťahy štetca. Podľa ťahu štetca sa dá určiť, či bol maliar pravák, alebo ľavák. Ak vidíme naozaj neuveriteľný súlad jednotlivých ťahov štetca vidíme pred sebou dielo, ktorému autor venoval veľkú časť svojho času a dlho pozoroval skutočnosť. Aj Van Gogh, avšak ten bol taký inšpirovaný prírodou, že sa snažil zachytiť jej pohyb.

Pri farbe je zaujímavé si všimnúť zdroj svetla, teda, kde by potencionálne mohol byť. Je veľmi veľa obrazov, kde je hlavný predmet zobrazený v strede kompozície aj zdrojom svetla. V holandských obrazoch 16 a 17 storočia je to napríklad už mŕtva labuť. Osvetlenie nám vytvára zároveň aj kontrast farieb. A kontrast má aj významový akcent. Možno sa v tom tieni niečo zlé skrýva....

4. Kompozícia

Výstavba diela je vcelku jedinečná, pretože autor si sám vyberá ten malý kúsok sveta, ktorý zachytí. A my sa na neho môžeme dnes pozrieť. Avšak umelec si pri kompozícii dovolí často krát aj štylizáciu. Hľadanie dokonalosti bolo a aj bude cieľom ľudstva. Veď, kto by nepočul o zlatom reze?

Ideálne rozmiestnenie predmetov, ich veľkosti a vzájomné vzťahy, toto všetko je kompozícia. Skúste si očami pospájať zobrazené predmety, vytvárajú nejaký tvar? Alebo si na krajinomaľbe vyznačte najsilnejšie body, čo sa vám zjaví pred očami? Kompozície sú rôzne, avšak najčastejšie je to vertikálna alebo horizontálna. Zoberte si to pomyslené pravítko a pozrite sa cezeň. Odhalia sa vám nové súvislosti.

Okrem toho by som vám rada povedala tajomstvo. Ak je na diele zobrazená zem a nebo, jeho vzájomné rozmery sú zámerné. Ak je zem vysoko, predmety na nej budú monumentálne, ale keď je nebol väčšie práve ono sa stáva monumentálnym.

5. Dej

A posledným bodom je dej. Dej si môžeme sami vymyslieť J. Alebo sa môžeme pozrieť na názov diela, ktoré nám dá určité pomocné barličky. A taktiež pri mnohých dielach je aj ich opis. A taktiež sa môžete pozrieť na informačnú tabuľu v sále, o umenie akého obdobia ide. A vtedy sa vám ponúka ešte jedna cesta- Môžete si porovnať či umelec využil princípy, ktoré boli pre jeho dobu príznačné. A ak nie, tak prečo to tak urobil?

Moja malá sprievodná cesta sa končí. Verím, že si z nej niečo odnesiete. Ale to, čo je najdôležitejšie je to, že umenie je INDIVIDUÁLNE. Každý vidíme niečo iné, niečo svoje. A to je to nádherné. Nebojte sa preto povedať svoj názor, každý z vás má pravdu, lebo každý vníma dielo svojimi očami a pociťuje svojim srdcom.

Miroslava Moncmanová

Miroslava Moncmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  62x

Historik umenia, umelecká kritička a milovník umenia v každom jeho prejave Zoznam autorových rubrík:  Vizuálne umenie História a psychológia filmu Kultúra a umenie NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu