reklama

Keď v Rusku ZAKÁŽU predaj VODKY, alebo, Veľká noc, pravoslávie a "VADIČKA"

Však, dodnes platia slová kniežaťa Vladimíra, ktorý v roku 988 prijal kresťanstvo, so slovami, že : „Rus bez alkoholu nemôže byť“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Aký by to bol rozhovor o tajomnom, drsnom Rusku, ak by sme nehovorili o alkohole? Áno, dokonca aj alkoholizmus si získal svoje neodmysliteľné miesto v ruskom klasickom umení.

Keď sa povie Rusko, asi každého hneď napadne fľaška vodky, teda niektorých najprv Vladimir Vladimirovič a až potom pohárik vodky. Nepozerajúc na uhol pohľadu, alebo našu snahu nájsť niečo konkrétne v Rusku sa vždy stretneme s obrovskou ruskou záhadou- alkoholizmom. Prečo je Rusko natoľko späté s alkoholom? Je to naozaj vplyvom surového klimatického pásma, teda s potrebou nejakým spôsobom sa zahriať? Alebo je to tým, že doteraz je vodka taká lacná? Alebo je to tým, že alkohol poskytuje možnosť odosobnenia sa, a chvíľkového zabudnutia svojich problémov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Práve motív zabudnutia a nejakej spoločenskej rovnoprávnosti, s ktorou bol veľký problém počas celej histórie tejto záhadnej krajiny, sa odrazil v mnohých dielach ruských umelcov 19. storočia, ktorí sa rozhodli ruskému umeniu a spoločnosti nastaviť zrkadlo. Peredvižnici, ako skupina, ktorá vystupovala za realistickosť v ruskom umení vytvorila nádherný kritický a pritom tak filozoficky bohatý obraz vtedajšieho Ruska. Ešte dnes keď sa pozeráme na ich práce sa dokážeme akoby presunúť do toho obdobia. Ale, najvýznamnejším kronikárom, ktorý svojim štetcom zachytil skutočné pocity ruského človeka bol Vasilij Grigorievič Perov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Autoportrét - V.G. Perov  1870
Autoportrét - V.G. Perov 1870 (zdroj: V.G. Perov)

Autor, ktorý priamo kritizoval svojimi dielami ruskú spoločnosť a dokonca sa jeho realistický štetec dotkol aj posvätnej ruskej pravoslávnej cirkvi, čo sa dodnes považuje za najväčší zo všetkých hriechov. A pravoslávna cirkev sa nebála „uzemniť“ príliš „neveriacich“ autorov a tak napríklad bola podaná žaloba aj na diela známeho Ilii E. Repina. Avšak, Perov mal trochu viac šťastia...

Vasili Grigorievič sa rozhodol zúčastniť výtvarnej súťaže, prvé kolo vyhral, avšak keď porote v druhom kole predstavil skicu k svojmu novému dielu emócie poroty zostali chladnými a umelec bol vylúčený z konkurzu. Prečo? Lebo vo svojej skici kritizoval vieru, teda pravoslávneho popa! Toľká opovážlivosť! Ale veď práve obyčajný „veriaci“ národ je dušou každej krajiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avšak neúspech pomohol Perovovi nájsť konkrétny umelecký jazyk, aby svoju skicu premenil na dych vyrážajúce umelecké dielo- Dedinská krížová procesia na Veľkú noc.

Dedinská krížová procesia na Veľkú noc  olejomaľba  71,5 x 89 cm  1861
Dedinská krížová procesia na Veľkú noc olejomaľba 71,5 x 89 cm 1861 (zdroj: V.G. Perov)

Obraz namaľovaný v roku 1861 je jedným z najironickejších ruských výtvarných diel 20. storočia. Len sa pozrite, ako inteligentne si dokázal autor vystreliť zo „svätého popa“. Veď práve on je zo 17 postáv zobrazených na obraze ideologickým centrom celej kompozície. Jeho neprítomný, až komický, výraz jeho tváre nás ihneď upúta. A tak sa Perovovi podarilo zachytiť skutočnú podstatu nielen Veľkonočných sviatkov v Rusku ale aj toho, ako to v „posvätných“ kruhoch fungovalo. Veď, už v období Ivana Hrozného, v 16.str., boli ruskí popi najtučnejšími a najbohatšími ľuďmi ktorí v krajine žili. A okrem toho aj najviac prefíkanými...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avšak vráťme sa k umeniu. Umelecké dielo vcelku neveľkých rozmerov nás prekvapí svojou farebnou paletou. Farby sú tmavé, tajomné, čo je vcelku v rozpore s tým, že scéna nám zachytáva najvýznamnejší, najradostnejší pravoslávny sviatok. Na obraze máme možnosť vidieť pochmúrne nebo, ktoré ťažko visí nad chudobným dreveným domcom, z ktorého vychádza procesia. Procesia obyčajných ľudí, veriacich, ktorí idú do chrámu, ktorého vežička sa črtá v diaľke. Avšak, v centre, z pohľadu farebného vydelenia centra obrazu, je mladá žena, ktorá drží ikonu a pozerá sa pritom priamo na nás. Jej oblečenie, pestré farby, jemné detaily, ju vydeľuje z tejto tmavej nečistej masy ľudí. Avšak, o zdroji svetla sa v tomto prípade hovorí len veľmi ťažko, preto sa nám zdá, že obraz je akoby v tieni, ktorý zostal po silnej búrke o ktorej nám hovoria veľké kaluže na rozmočenej zemi. No, v nich nachádzame umelecký talent. Len sa pozrite do tých kaluží, v ktorých sa v nečistej vode odráža ten „čistý“ svet ľudskej falošnosti.

Obraz môžeme rozdeliť na 3 základné časti, na základe zobrazenia ľudí, ktorí boli prítomní na procesii. V ľavej časti obrazu nachádzame pre nás záhadné postavy. Nevieme, kým sú, pretože sú k nám otočení chrbtom a okrem toho, na nich padá tmavý tieň. Od záhadnej časti sa dostávame k viac svetlejšej, teda centrálnej časti obrazu, na ktorej sú zobrazení ľudia, ktorým vidíme do tváre. Vidíme tam mužov z rôznych spoločenských vrstiev. Vidíme mladých mužov, ktorí sú oblečení v kabátoch, doplnených aj kožušinou. A za nimi ide starší muž v otrhanom oblečení. Aký umelecký kontrast, ale aj spoločenský kontrast, avšak pri tomto si dokážeme uvedomiť, že pred Bohom sme si všetci rovní. Starí muž je taktiež v priamom kontraste k mladej žene. Obaja nesú v rukách ikony. Avšak žena je otočená, čo nám môže viac hovoriť o jej psychologickom stave. Vidíme ženu, ktorej tvár nám hovorí o tom, že dievča spieva. Jej mimika, ktorá akoby zastala v určitom momente, spoločne s polohou nôh dodávajú obrazu pocit dynamiky. Akoby sme počuli jej pieseň a videli, že sa všetky postavy zrazu pohnú a budú pokračovať vo svojej ceste.

Kompozičné rozdelenie maľby
Kompozičné rozdelenie maľby (zdroj: V.G. Perov)

Ale najspornejšou časťou, ktorá tak podráždila porotu, je pravá časť, ktorá je priamou kritikou „svätých mužov“. Z biedneho domu vychádza pop, teda pravoslávny kňaz, ktorý je opitý, pod obraz boží, teda pod svätú ikonu J, ľavou rukou sa drží stĺpiku verandy, aby nespadol do blata, ktoré je pod schodmi. Avšak vidíme, že v pravej ruke stále, aj keď nie veľmi silno, drží pravoslávny kríž. A pod krížom nachádzame tmavú postavu jeho starého miništranta, ktorý už vo veľmi podguráženom stave padá na zem a z rúk mu vypadla modlitebná knižka a priamo do toho blata, ktoré tak veľmi špiní našu vieru. Za nimi sa na treťom umeleckom pláne nachádzajú dve postavy mužov. Jeden sa už nemá snahu pozerať na toto hriešne počínanie a druhý, jazdec na koni, ktorý pravdepodobne čaká so saňami na popa, však akoby to bolo, keby chodil pešo, sa pozerá na to, v akom stave je tento... pop.

Za popom stojí žena, áno, žena si v tejto situácii zachovala chladnú vodu a tú chladnú vodu leje na hlavu ďalšieho opitého muža, pravdepodobne svojho manžela. Vidíme jej strohosť a prísnosť. A možno pár kvapiek padlo aj na spiaceho pod schodmi, ktorý to spoločensky nezvládol.

A nad všetkým panuje silný strom, na ktorom sú hniezda vtákov, ktoré sa prizerajú na túto svetskú komédiu. Taktiež v ľavej časti obrazu vidíme letiaceho vtáka, v presne opačnom smere, ako ide procesia. Akoby to bolo poukázanie na to, že všetko sa tu deje proti prírodnému, zdravému ľudskému rozumu?

A zoberme si pravítko a triezvou rukou a rozumom pozrime na kompozičné prístupy umeleckého diela. Ideologickým, ale aj výstavbovým prvkom, od ktorého vychádza obraz je vežička kostolu- v jej línie do seba uzatvárajú všetky postavy tejto procesie, veď všetci išli na procesiu aby získali ochranu Boha a aby sa mu poklonili. Ale, v pravej časti vidíme, že pop, mladá žena a opitý muž ležiaci na zábradlí vytvárajú jednu z najstarších kompozičných figúr náboženských obrazov. Trojuholník, v ktorom je viera, ľudskosť, ale aj ženská sila. Práve v tejto figúre nachádzame priamy kontrast toho, ako sa kto stavia k skutočnej viere. A ak sa lepšie pozrieme vidíme, že čím je človek ďalej od svetského domu k domu božiemu, ku kostolu, tým je tam „výskyt“ spoločensky unaveným menší. Má nám cirkev poskytnúť nádej aj v tejto oblasti? No pri pohľade na popa, tomu vcelku neveríme.

Vasilij Perov nám zanechal svoj obraz, ktorý dokáže svojou iróniou a alegóriou rozosmiať nejedného návštevníka Štátnej Tretiakovskej galérie. Ale aj tá najhrubšia irónia nám poukázala na to, čo sa v Rusku dialo. Snažil sa nám autor otvoriť oči v tom, aby sme si nemysleli, že vôňa kadidla a dennodenné modlitby pred ikonostasom dokážu uchrániť dušu človeka. Ale že to prosté, tí obyčajní ľudia sú nositeľmi čistých mravov a skutočnej viery v Boha.

A čo Rusko dnes? Od roku 2019 je v Ruskej federácii, zakázaný predaj alkoholu počas Veľkonočných sviatok, a taktiež už v období veľkého veľkonočného pôstu... Avšak, vždy sa doma nájdu zásoby a doteraz to istí aj stará známa ruská samohonka :).

Moskva, 2019
Moskva, 2019 (zdroj: Ria novosti)
Miroslava Moncmanová

Miroslava Moncmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  62x

Historik umenia, umelecká kritička a milovník umenia v každom jeho prejave Zoznam autorových rubrík:  Vizuálne umenie História a psychológia filmu Kultúra a umenie NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu