Pred 2 rokmi sa konal v Ruskej federácii prieskum. „Kto je najpopulárnejším politikom vlasti“. Na druhom mieste sa ocitol Vladimír Vladimirovič, ale to, že sa na prvom mieste ocitne Josif Visarionovič Džugašvilij bolo naozaj prekvapením. Avšak, ak sa na to pozrieme z racionálneho hľadiska, len vďaka nemu ZSSR dokázalo poraziť nacistické Nemecko, práve vďaka nemu sa začalo s aktívnou výstavbou Moskvy. (Áno, vďaka nemu stratilo život 22 miliónov ľudí.) Avšak, dobrý strýc Stalin bol v národe populárny a jeho pamiatku si mnohí doteraz uchovávajú, aj napriek tomu, že v Rusku je iba 10 jeho sôch. A práve v hlave „najlepšieho historika umenia ZSSR“, ako ho nazývame, sa začal realizovať naj-abstratnejšie- ideologicky projekt DVOREC SOVIETOV.
Po roku 1812, po víťazstve Ruska nad Napoleonom, sa imperátor Alexander I. rozhodol na znak úcty všetkým, ktorí sa na boji podieľali zasvätiť chrám. Prvé projekty ho umiestnili na „Vrabčie hory“, z ktorých je výhľad na celé mesto, avšak, Alexander I. nestihol začať so stavbou. Teda, plán bol hotový, zozbieralo sa 16 miliónov rubľov, ale tie sa v priebehu 8 rokov akosi stratili. Bol z toho neprávom obvinený hlavný architekt Karol Vitberg. Preto sa nový imperátor, Nikolaj I., rozhodol, že stavbu prenesie bližšie do srdca mesta. A tak vznikol plán postaviť pamätný chrám na brehu rieky Moskvy neďaleko Kremľa. A skutočne, 26.05.1883 bol Chrám Krista Spasiteľa vysvätený
.
1917 rok sa stal rokom dvoch hlavných ruských revolúcii. A k moci sa dostali KOMUNISTI. A kto sa stal hlavným nepriateľom komunistov ? Kresťania. Chrám predstavoval zlatý poklad, ale pre ľudí to bol symbol moci Boha, čoho sa Komunisti báli. A tak prišiel Kalinin s nápadom, aby bol chrám zničený. Už v roku 1930 bol v Pravde uverejnený článok s názvom: „Chrám Krista Spasiteľa- v službách kontrarevolucionárov“. Celý príbeh sa skončil 05.12.1931 dvomi silnými výbuchmi, kedy sa Chrám stal minulosťou.
Avšak, treba povedať, že Chrám nebol zámienkou, ale iba dôsledkom. Hovorilo sa, že Hitler, v 30. rokoch prišiel s plánom vybudovania Sálu národov v Berlíne. Sála sa mala stať hlavným miestom všetkých nacistov. A Stalin by mohol zaostávať? A tak sa zrodil plán vybudovať svoju vlastnú svätyňu komunizmu.
Keď boli zvolané prvé komisie hovorilo sa o iných miestach, predovšetkým o mieste, kde sa dnes nachádza Štátna Duma, teda neďaleko Moskovského Kremľa, ale nápad bol zavrhnutý. A potom prišiel tento vskutku úžasný plán...
Chrám bol na rozkaz Stalina rozoberaný po kúskoch. Avšak, keď po polročnej práci nevideli výsledok, teda okrem rozkradnutého zlata, vedenie KS ZSSR sa rozhodlo nasadiť ťažkú techniku. Prvý výbuch bol však neúčinný, no, vlastne, narušil statiku okolitých budov, ale Chrámu nijako neublížil. A druhý....
Po zničení budovy boli ruiny odvážané ďalšieho pol roka. Ale to sa už začal súboj- kto pripraví najlepší návrh novej stavby.
Zaujímavosťou je, že do konkurzu sa prihlásili aj obyčajní ľudia. Ich záujem bol vyvolaný hlavne tým, že Stalin bol povedal: „Aj kuchárka môže riadiť štát“. A tak vznikli najrôznejšie podoby budúceho „chrámu“. Zachoval sa návrh, na ktorom bola znázornená „Babylonská veža“, dokonca budova v tvare hlavy Lenina, ktorá mala namiesto úst vchod do budovy. Nakoniec sa Stalinovi najviac zapáčil projekt Borisa Iofana. Ten vymyslel vskutku neskutočnú budovu. Jej rozmery, jej technológie, všetko bolo ako má byť v ZSSR.... VEĽKOLEPÉ.
Veď si len predstavte. Výška budovy mala byť 415 m. Len na porovnanie- Pyramída v Gíze – Cheopsová hrobka je vysoká 139 (samozrejme bloky sa znížili z pôvodnej výšky 160 m), „Ejfelka“ má 300 m a americká Empire state building má 381m. Takže, ak by sa plán zrealizoval, Rusko by sa mohlo pochváliť najvyššou budovou na svete.
A viete, čo malo byť na vrchu. Áno, Lenin, avšak nie v skutočnej výške 1,65 cm, ale vo veľkosti 100 m. Len jeden jeho prst mal 4 m.
Budova bola vymyslená ako cylindrická veža, ktorá stála na štvorcovom základe. Každé poschodie bolo ozdobené stĺpmi a sochárskym reliéfom. Budova mala byť postavená z betónu, na vrch ktorého sa mali ukladať mramorové dosky (podobne ako v starovekom Ríme). Jedine socha mala byť z kovu.
A vnútorné priestory? Vstúpme do sovietskej utopistickej rozprávky...
Posuvné steny, ktoré mali pomáhať vytvárať priestory podľa potrieb KS. Ale v základe 2 hlavné sály.
Malá sála bola myslená ako divadlo a Veľká sála mala mať najrôznejšie účely. Dokonca mala byť využívaná ako športovisko. Dokonca sa tam mal dať vybudovať bazén.
Bazén bol zamýšľaný tak, že vnútorná časť pod podlahou, ktorá mala priemer 150 m, sa mala naplniť vodou za necelých 10 minút. Celý systém bol založený na tom, že boli z kupoly vedené potrubia do podlahy. A nad kupolou sa nachádzala zásobáreň vody. K tomuto riešeniu pristúpili po tom, čo po vybudovaní betónového základu chrámu cez pôdu presakovala voda z neďalekej rieky a preto sa musel vybudovať tento „proto-bazén“, ktorý sa neskôr premenil aj na skutočný bazén.
Alebo si predstavte, idete na predstavenie do Dvorca Sovietov. Prídete a každý z vás dostane svoju vlastnú skrinku, kam si odloží svoje veci. A takto spolu s vami 20 999 ostatných hostí. Teda 21 000 odkladacích priestorov. Potom sa presuniete do sály, ale po ceste vás očarí skoro 18 000 m2 nástenných malieb. V obrovskom hľadisku, ktorý mal tvar gréckeho divadla, si nájdete svoje sedadlo. Na pravom operadle na ruku si nájdete koliesko, s ktorým si môžete regulovať prísun kyslíku na vaše miesto. Dokonca si môžete vybrať arómu, ktorá bude pridaná do vzduchu, ktorý bude vychádzať z vášho sedadla. A ak vás náhodou pozvú na zasadnutie KS, prekladateľa nebudete potrebovať. Jednoducho si druhým koliečkom nastavíte modul „slovenský“ a spustí sa vám synchrónny preklad.
Tieto utopické predstavy sa rozhodol zachytiť nielen architekt ale i spisovateľ Pavel Lopatin vo svojej knihe Moskva. Píše tam, že, vo Dvorci Sovietov cítiť vôňu každej republiky zväzu- Bieloruské polia, Ukrajinskú zeleň, slaný morský vzduch Čiernomorského kraja...
A prečo sa tak geniálny projekt nakoniec nezrealizoval? Existuje veľa legiend a dohadov.
Napríklad, že miesto bolo prekliate. Pred Chrámom Krista Spasiteľa tu stál Alexejevský kláštor a keď ho museli opustiť, vraj toto miesto hlavná vedúca kláštora prekliala. Zaujímavé je, že z jeho ruín bol postavený most vedúci na Kerč. A aj ten sa zrútil.
Druhým dôvodom vraj bolo, že sa ku plánu nerobili matematické výpočty. Jediným dokumentom, ktorý nám hovorí o serióznom výskume je matematický výpočet návalu vetra na sochu Lenina, ktorá mohla fakticky prevážiť celú budovu.
Jedným z dôvodov sa uvádza aj to, že Zväz nemal na takúto stavbu peniaze. Avšak, v Múzeu architektúry v Moskve sa zachovali drahé látky, ktoré mali byť použité na výzdobu interiéru. A to naozaj nehovoríme o bavlne...
A ako to teda bolo?
V roku 1941 začala v Rusku druhá svetová vojna. Vďaka „čistke“ v armáde nebol ZSSR pripravený na vojnu. A tak sa železné konštrukcie postavené do výšky 7 poschodovej budovy pretavili do zbraní, ktorými bol ZSSR zachránený. Avšak, Stalin potom pochopil, že do Moskvy začne prichádzať veľa turistov, teda aspoň z východného bloku, a tak treba stavať niečo ako hotely. A tak peniaze začal rozdeľovať medzi „vysotky“. Treba poznamenať, že keď vydal nariadenie na stavbu 8 výškových budov, podotkol, že budú postavené v takom štýle ako plánovaný Dvorec Sovietov. A tak, nakoniec iba 7, vysotiek zdobí Moskvu, ale Dvorec Sovietov nie. Keď Strana pochopila, že realizácia projektu je v nedohľadne rozhodla sa miesto využiť aspoň pre obyvateľov a tak sa na mieste „Chrámu“ v česť víťazstva nad Napoleonom a plánovaného „Chrámu“ komunistov otvorilo verejné termálne kúpalisko Moskva, ktoré ľudia aktívne využívali do roku 1994.
Dvorec sa aj napriek tomu stal synonymom KOMUNIZMU a zahral si aj vo filme. V roku 1938 vyšiel film Nová Moskva, kde nad mestom tróni tento „obor“.
Je vcelku ťažké si predstaviť, čo by bolo keby... Dnes, keď sa prechádzate po nábreží rieky Moskvy, pozdĺž stien Kremľa váš pohľad padá na zlaté kupoly hlavného ruského chrámu, ktorý našiel svoj pokoj a pochoval tak snahu „strany“ o vytvorenie najmonumentálnejšej stavby 20.storočia.
