reklama

Výstava ZATVORENEJ galérie, alebo, Peter Rónai v Turčianskej galérii

Čo sa stane, keď vám na výstavu zakážu prísť? A čo ak umelec miluje meniť a deformovať svoje diela? Toto všetko môžete zažiť TU, na výstave Petra Rónaia v Turčianskej galérii v Martine.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Celý svet si prešiel v poslednom období veľkou skúškou, ktorá zasiahla aj kultúru. Ľudia mali možnosť prezerať si múzea a galérie na celom svete, ale ich priamy kontakt s objektami chýbal. A cez počítačovú obrazovku je komunikácia s obrazom a tak aj s jeho autorom ťažšia. Ale v podstate, niečo podobné sa odohrávalo aj počas studenej vojny vo východnom bloku. Nie, to s tým internetom, ale to, že na výstavu bol doslova vstup zakázaný. Ak sa umelec previnil niečím voči režimu, alebo sa „náhodou“ odklonil od princípov socialistického realizmu bolo zle. Na výstave si mohol autor vystavovať sám seba samému sebe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Turčianska galéria sa inšpirovala podobným osudom ruských modernistov, na tvorbu ktorých i Peter Rónai nadviazal. V roku 1915 ruský maliar Kazimír Malevič predstavil svoj známy Čierny štvorec, ktorý sa stal manifestom umeleckého prúdu, ktorý je dnes známy ako Suporematizmus. V skutočnosti sa však tento štýl udržal iba necelých 6 rokov, avšak vďaka nemu sa dostala do popredia abstraktná maľba. Obraz ako čistá pointa, ako niečo v čom nie je nič reálne, nie je v tom spojenie s prírodou. A tak vznikali diela, ktoré popierali sami seba. Ako to? Malevič v skutočnosti vytvoril celé cykly- Čierny štvorec má až 4 svoje kópie. A potom namaľoval jednoducho biely štvorec na biely podklad. Poprel umenie ? Nie. Poprel však vtedajšie tendencie v umení- konkrétnosť, prepojenie prírody, prílišnú zložitosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Prezradím vám tajomstvo. Malevič pôvodne na plátno, na ktorom je „najstarší“ Čierny štvorec namaľoval niečo úplne iné, avšak, v jedno ráno sa zobudil so zlou náladou a jednoducho tento náčrt zamaľoval načierno. A podobnú tendenciu nachádzame aj vo výstave, ktorá je predstavená v Martinskej galérii.

Instant X
Instant X  (zdroj: MM)

Peter Rónai je viac známy ako zakladateľ videoartu na Slovensku, avšak na tejto výstave sa môžeme zoznámiť s jeho rannou tvorbou. Objekty i maľby predstavené na výstave pochádzajú z 80. rokov minulého storočia. Ukazujú nám hľadanie svojho miesta medzi svetovými umelcami, ktorých vplyv nachádzame v objektoch. Tak, napríklad. Poznáte Jacksona Pollocka? Americký maliar, ktorý sa preslávil akčnou maľbou. Nezobrazoval akčné scény J, ale farbu doslova hádzal na plátno. Je pravda, že mu do obrazu niekedy spadol aj ohorok, ale to na jeho prácach iba pridáva. Podobné „fŕkance“ nachádzame aj v dielach Rónaia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo taký Daniel Spoerri. Prosím pekne, zakladateľ Food artu. Švajčiarsky umelec, ktorý necháva použité predmety na stole. A tak vznikajú moderné zátišia. Peter Rónai vás pozve k nemu domov, nakoľko na výstave je predstavená drevená doska stola, ktorá vypovedá svoj autentický príbeh, rovnako ako aj objekty v dielach Spoerriho.

Malevičová posledná večera u Spoerriho 1983
Malevičová posledná večera u Spoerriho 1983 (zdroj: MM)

A Malevič? Ten je v dielach prítomný asi najviac. Ústredným dielom je „zretušovaný“ manifest suprematizmu. Rónai vybral pôvodný ruský text, v ktorom niektoré slová prekryl čiernymi štvorcami. Dielo vytvára nádhernú harmóniu meniacich sa objektov, čo nás ťahá až k op-artu. Dynamika hovorí aj o snahe zmeny, o ktorú sa snaží- pretože nie v texte môže človek a umelec cítiť suprematizmus. Alebo už nie je manifest aktuálny? Alebo ho samotný Rónai popiera?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Manifest suprematizmu
Manifest suprematizmu  (zdroj: MM)

Malevič tu má aj svoju detskú izbu. Jedinečný objekt, ktorý nemá rám, ale jednoducho si visí na drevenej rúčke štetca. Čierna doska s inými čiernymi štetcami, na ktorej sa mladý umelec pravdepodobne cvičil kým sa „odhodlal“ k čiernemu štvorcu.

Vpravo: Partitúra pre hluchonemých 1987 Vľavo: Malevičová detská izba 1988
Vpravo: Partitúra pre hluchonemých 1987 Vľavo: Malevičová detská izba 1988 (zdroj: MM)

A čo tá stolička? Opäť odkaz na Maleviča. Teda viac na Rusko. Tendencia „ochrancov“ umenia sa zachovala v Rusku dodnes. No teda, dnes už majú podobu spiacich babičiek, ale stále je to klasika. Ale ako vidíme, stolička síce pri vchode do sály je, ale nemá podsedák. Kde teda bude sedieť ten, kto by mohol priblížiť umenie návštevníkom. A vlastne má sa takéto umenie priblížiť návštevníkovi, alebo si vyberie niečo v ňom on sám?

Peter Rónai, sa priklonil k umeleckým smerom, avšak často ich ironizuje. Niekedy popiera sám seba. Deštrukcia je prítomná v mnohých jeho dielach. Rezať, píliť, krčiť, týmto prešli niektoré diela predstavené na výstave.

Zaujímavými objektami sú aj tzv. „ANTI-OBRAZY“. Chýbajú v nich časti, ktoré možno ani nepotrebujú. Alebo?

Labyrint- Antiobrazy 1988
Labyrint- Antiobrazy 1988 (zdroj: MM)

Vplyv kubizmu, akčnej maľby i suprematizmu bol však dlho skrytý pred očami verejnosti. Prehliadnuť ste si výstavu mohli na webovej stránke Turčianskej galérie v Martine. Jej oficiálne otvorenie prebehlo až 1.06. Preto si táto výstava vyslúžila prívlastok Výstava zatvorenej galérie. Avšak, diela počkali. A nadobudli i na svojej aktuálnosti.

Časť expozície
Časť expozície  (zdroj: MM)

Okrem toho, inštalácia bola svedkom aj krvavých scén. 02.06. v priestoroch výstavy Instant X, prebehla akcia Kvapka krvi. Ľudia mohli svojou najvzácnejšou tekutinou podporiť kultúru, ale v prvom rade zachrániť niekoho život, nakoľko teraz je to vskutku dôležitá vec. A skutočne, nechať sa „vycicať“ medzi umeleckými dielami je vskutku neobyčajný zážitok, vtedy i strach odchádza...

Výstava je vskutku svojou originalitou veľmi atraktívna. Koncepcia skrytá v dielach sa dá nájsť osobným rozhovorom s dielami, ktoré nevysvetľujú „odborníci“, ale vy sami. Ľudia, návštevníci. Dynamika zachytená v obrazoch a objektoch vo vás spustí vlnu otázok o tom, kam vlastne umenie smeruje, a čo tým chcel autor vlastne povedať...

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

A tak neváhajte, Turčianska galérie Vám výstavu ponúka do 30.09. 2020. Jej nezvyčajná originalita jej jedinečná. Spojenie velikánov moderného umenia, svetového i slovenského, čierneho i bieleho, konkrétneho i abstraktného... Toto všetko a ešte viac, ten pocit, pocit čistej krásy a osobnej výpovede, je výstava ISTANT X Petra Rónaia v Turčianskej galérii v Martine.

Obrázok blogu
Miroslava Moncmanová

Miroslava Moncmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  62x

Historik umenia, umelecká kritička a milovník umenia v každom jeho prejave Zoznam autorových rubrík:  Vizuálne umenie História a psychológia filmu Kultúra a umenie NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu